Poznáte ten pocit, keď sa neviete doumývať riadu? Mne sa to stalo nedávno. Bolo to takto. Začíname!
Raňajky prinesú prvú várku riadu. Zopár tanierov, hrnčeky od čaju, lyžice a lyžičky. Prebehlo to bez problémov. Dáme kávičku a pomaly sa chystáme pripravovať obed. Nakoniec sa zapojila skoro celá rodina. Niekto sa pričinil viac a niekto zase nijak. Druhá várka riadu, ale ešte predtým odloženie toho prvého. Púšťam sa do ďalšieho umývania. Najprv minimálne znečistené riady, hrubú špinu nechávam na koniec. Po čírej a priezračnej vode nie je ani chýru ani slychu.
Na odkvapkávači sa kolíše jedna veľká kopa kuchynského riadu od výmyslu sveta. Šikmá veža v Pise sa môže schovať. Snažím sa im oblúkom vyhnúť. Pokračujeme vo varení a na opačnom konci linky sa už opäť kopia použité hrnce a misky. Potláčam tušenie, že to budem práve ja, kto to bude umývať. Odkvapkávač je ešte stále plný. Beriem utierku a utieram, odkladám, hrkocem a trepocem.
Na chvíľu mám od riadu pokoj a ďalej pomáham pri dokončení obeda. Prestieram na stôl, volám osadenstvo domu k stolu, rozdávam osadenstvu obed. Čuduj sa svete, sama dokonca obedujem. Zbieram taniere po polievke, rozdávam taniere s druhým jedlo a opäť zbieram zo stola. V tento deň nachodím kilometre, a to ani neopustím jednu miestnosť. Obed skončil. A čo ma čaká a neminie? Riady! Riady! A zas a znova riady!
Púšťam sa do ďalšieho umývania. Postupujem rovnako. Prvý ide príbor, taniere, misky, potom hrnce, pokrievky...pomaly sa strácam v hordách riadu. Musím riadne premýšľať ako ten riad uložiť, aby to všetko nezletelo na zem. Taniere a misky sa mi pred očami menia na tetris. Nenechám prázdny ani jeden milimeter. Panvice otáčam z každej strany, aby zapasovali do voľných medzier. HOTOVO! Skladačka je dokončená.
Moje ruky z toľkého umývania a čľapania sa vo vode utrpeli najviac. Už vôbec nepripomínajú ruky. Prsty mám zvráskavené a suché, ďalšiu časť dňa budem zachraňovať čo sa ešte zachrániť dá. Deň utiekol ani neviem ako. Zničená, neschopná pohybu sedím a pozerám sa odkvapkávač. Predsa to ešte niekto musí odložiť. Keby tak prišiel nejaký dobrodinec a vyslobodil ma z tohto riadového zajatia.
Predstavujem si rytiera vo vyblýskanom brnení ako cvála na bielom koni v jednej ruke namiesto meča vareška a v druhej namiesto štítu pokrievka. Púšťa sa do boja s riadom. Nemôžem sa na to črepinové utrpenie pozerať. Neostal ani jeden celý tanier. Bežím mu v ústrety a spolu odchádzame do sveta plastových a jednorázových tanierov a príborov, kde človek nerieši, kto to všetko umyje. Nezáleží na tom!
Keďže umývačka riadu je stále v nedohľadne, strávim zvyšok života v tejto krajine. V krajine jednorázového riadu :)